Deň, keď som ja už viac nebol ja

Hra o magickej premene každodennosti a bolestivých túžbach, ktoré v nej skrývame. Raňajky. Muž, jeho žena, dcéra a syn. Bežné ráno bežnej rodiny. Rutina. Vstať, vypiť kávu, pobozkať deti a odísť do práce. Večer je ale všetko inak. Muž vstúpi do domu a pritom už sedí v kuchyni. Nikoho to ale neprekvapí. Nikto nič nepovie. Počuť len zvuk príboru na tanieroch. Večera. A nikoho neprekvapí ani druhá žena, ktorá vyjde z kúpeľne. Možno sa všetci pokúšajú predstierať, že sa to nedeje, že to nič nie je. Alebo to jednoducho vôbec nevidia. A to je len začiatok. Pred nimi je ešte dlhá noc, počas ktorej sa môže stať čokoľvek. Dvojníci sú totiž úplne iní a predsa nápadne podobní. Rovnako ako identity postáv, prelínajú a prekrývajú sa aj časové roviny rozprávania. Začína sa hra nových identít a nových príležitostí, ktoré otriasajú rodinou. Napriek tomu sa ale zdá, že muž a žena nikdy neboli šťastnejší. Doterajší rodinný život zrazu pôsobí ako niečo neprirodzené, chaotické. Ktorá z identít je ale pravdivá? Kam sme ochotní vykročiť, aby sme spoznali naše vlastné ja? Máme ho vôbec radi? A ako to bude na druhý deň? Ako bude pokračovať život obyčajnej rodinky žijúcej v malom dome na okraji mesta s predzáhradkou a nesplatenou hypotékou?
Jadrom jedného z ostatných textov renomovaného súčasného nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga je citová pasivita a rezignácia, vytrácajúca sa intimita, či otupujúca monotónnosť, ktorá je bežnou súčasťou našich životov. Ide už o autorov piaty text (po inscenáciách hier Žena z minulosti, Push up 1-3, SEČ a Ídomeneus), ktorý v slovenskej premiére a v réžii Eduarda Kudláča uvádza Mestské divadlo v Žiline. Hra mala len nedávno, v januári 2018, premiéru v divadle Deutschestheater v Berlíne.
Dĺžka predstavenia: 50 minút bez prestávky.