Charlie Brittain & Milan Tomášik (Arms that never knew me) // v procese

Rezidenčný pobyt umelcov Charlie Brittain a Milan Tomášik prebehne v Divadle Štúdio tanca v auguste 2023. Ich rezidencia pod hlavičkou Destination: Creation má prehĺbiť prácu na projekte Arms that never knew me.

Arms that never knew me

Dielo inšpirované starovekou arabskou básnickou formou „ghazal“, porovnateľnou so sonetom v európskej literatúre, skúma, ako tieto literárne formy môžu ovplyvniť pohybujúce sa telo a ako sa k nemu vzťahujú: rytmicky, hudobne, textovo, emocionálne a filozoficky. Arms that never knew me je sólové tanečné predstavenie zamerané na témy „bytia“, vedomia a zraniteľnosti. Na základe intenzívneho obdobia umeleckého výskumu a vývoja budú Charlie a Milan tieto koncepty skúmať s každým z divadelných prvkov a prostredníctvom nich; tanec, zvuk, svetlo, kostým, scéna, text a dramaturgia sa budú prelínať, aby vytvorili bohaté a rozmanité vyjadrenie vzrušenia a krehkosti (ľudského) „bytia“.

Cieľom procesu je kultivovať a rozvíjať nové spôsoby prístupu k pohybu, vytvárať nový pohybový jazyk založený na spektre energetickej hustoty a estetických dôsledkoch, ktoré tento postup prináša. Využíva vrodenú múdrosť tela na vytvorenie kvalitatívnej hĺbky.

Choreografiu a réžiu diela vytvorí Charlie Brittain z Veľkej Británie v spolupráci so slovinským performerom a spolurežisérom Milanom Tomášikom. Jeho súčasťou bude zvuková a hudobná kompozícia Jakuba Mudráka, ktorý v úzkej spolupráci s Tomášikom a Brittainom vytvorí originálnu partitúru pozostávajúcu z modulovaného zvuku a hudby. Ján Čief vytvorí úplne nový svetelný dizajn, ktorý bude pracovať s tradičnými, atmosférickými svetelnými zdrojmi, ako aj s novými technológiami na vybudovanie estetického sveta diela. Kostýmy a scénografia od Jasny Vastl umožnia divadelné premeny na javisku a budú sa pohybovať od poetických a rafinovaných až po surové a ľudské. Andi Bančić poskytuje enigmatické a dojemné koncepty, ktoré budú slúžiť ako umelecká inšpirácia, ako aj ako vizuálna kotva v samotnom predstavení.

‘Heaven can wait. To have found, heaven knows, a bed and a roof so divine’s enough.’ Mimi Khalvati – Ghazal: after Hafez

Charlie Brittain & Milan Tomášik

Charlie Brittain a Milan Tomášik spolupracujú v rôznych umeleckých prostrediach a súboroch od roku 2018.

Ich prácu poháňa spoločná fascinácia (ľudským) „bytím“ a tým, ako môže bezprostrednosť performance vyjadriť aspekty ľudskej skúsenosti.

Ich spoločná práca je rôznorodá a reaguje na kontext, v ktorom sa objavuje. Od konceptuálne vedeného, precízne komponovaného materiálu až po inštinktmi riadenú improvizáciu a okamžitú kompozíciu. S odhodlaním podriadiť sa tomu, čo je potrebné, sú pevne naladení na potreby daného okamihu a na procesy, ktoré kultivujú.

Ich práca, ktorá berie koncept ako prostriedok učenia sa, vzniká prostredníctvom dialógu medzi intelektom a inštinktom. Inšpirácie pre svoju prácu čerpajú z rozvíjajúcej sa siete spoločných záujmov siahajúcich od filozofie, psychológie, ľudskej anatómie a fyziológie a perspektív spirituality. Vzájomne v sebe podnecujú odvahu a zvedavosť a pestujú vzťah objavovania a skúmania.

K témam svojej práce pristupujú s pokorou a rešpektom a s odhodlaním ctiť si zámer zdrojov, z ktorých čerpajú, aj keď ich spochybňujú alebo dekonštruujú. Ich práca je atmosférická a nabitá, pričom ich cieľom je vytvoriť pohlcujúci a podmanivý zážitok prostredníctvom synergie tanca, zvuku, svetla, scénografie, dramaturgie a prítomnosti. Na divadelné prvky nazerajú nehierarchicky a snažia sa vytvárať diela, v ktorých je každý prvok súčasťou expresívnej a poetickej interakcie. Fyzickosť, rytmus, presnosť, architektúra a muzikálnosť tvoria ich spoločný choreografický jazyk, ktorého spoločnou niťou je telesné, priestorové a atmosférické napätie.