"Slobodní a každý iný!"

Fráza, že „kultúra má byť slovenská a žiadna iná”, zaznela počas jednej z prvých tlačoviek súčasnej ministerky kultúry a odvtedy smutne zľudovela. Stala sa symbolom mocenského ovládnutia a radikálnych zmien v erbových kultúrnych inštitúciách a postupného zasahovania aj do nezriaďovanej kultúrnej infraštruktúry a umeleckej tvorby, ktorá sa mohla rozvíjať aj vďaka Fondu na podporu umenia.

Nachádzame sa v situácii, keď sa obmedzovanie prístupu k verejným zdrojom pre mimovládne organizácie stáva nástrojom autoritárskej politiky. Ohrozené je fungovanie mnohých kultúrnych inštitúcií a umeleckých zoskupení, vrátane nezávislých rezidenčných centier. Návrat cenzúry nadobúda rôzne podoby – neodôvodnené a nepredvídateľné odvolávania odborníkov a odborníčok z dôležitých postov kultúrnych inštitúcií, demontáž výstav, ignorovanie zaužívaných pravidiel komunikácie aj rozhodnutí hodnotiacich komisií FPU. Jedna z posledných verzií Štruktúry podpornej činnosti Fondu na podporu umenia na rok 2026 vylučuje celé oblasti umeleckej aj osvetovej praxe a výskumu, čím sa mnohí etablovaní tvorcovia, tvorkyne, organizácie aj viaceré, s umeleckou prevádzkou súvisiace povolania ocitajú mimo podpory na svoju verejnoprospešnú činnosť.

Ako sa v takejto situácii dajú obhajovať hodnoty umeleckej slobody, dôvery vo vedecké poznanie, solidarity a súdržnosti? Aké hranice má dnes umenie v podmienkach cenzúry a politického tlaku? A ako kultúra odráža, ale aj formuje prežívanie demokracie v spoločnosti? A akú "cenu" má hodnota umenia a umeleckej práce v čase, keď sa meria predovšetkým ich politická „vhodnosť“ či ekonomická návratnosť?

O týchto otázkach sa bude rozprávať etnologička a hudobná antropologička Jana Ambrózová s vedúcou folklórneho súboru Kumšt Luciou Nogovou, herečkou a dramaturgičkou Zuzanou Psotkovou a choreografom a tanečníkom Jarom Viňarským.